Vystúpiť z komfortnej zóny nie je vôbec jednoduché. Chce to veľkú dávku odvahy, ktorá sa určite vyplatí.
Veď môžete získať to, po čom naozaj vo svojom živote túžite. A to stojí aj za cenu určitého rizika.
Získať môžete dokonca aj vtedy, ak to nevyjde úplne podľa vašich predstáv. Vždy sa niečomu novému priučíte, získate nové skúsenosti, ktoré vás môžu posunúť k vášmu vytúženému cieľu.
Nikdy neprehráte. 😉
Vystúpenie z komfortnej zóny si na vlastnej koži zažila aj Monika Pravdová (členka tímu Career Spring). Ako sa jej to podarilo sa dočítate v jej príbehu. 🙂
Ako vystúpiť z komfortnej zóny – príbeh Moniky Pravdovej
Mnohí z nás sme zvyknutí na naše každodenné stereotypy. Ráno sa zobudíme, ideme do práce alebo do školy, dáme si obed so spolužiakmi či s kolegami. Poobede sa snažíme ešte niečo stihnúť, na večer prísť rýchlo domov a spať.
V podstate náš deň je rýchlo „fuč”, ani nevieme ako. Aj ja sama som fungovala v takomto režime: Ráno som vstala, trčala hodinu v zápche, bola chvíľu v škole alebo v práci a poobede som sa ponáhľala domov. V podstate som si ani neuvedomovala, že mi niečo chýba. Mala som všetko, čo si mladý človek môže priať.
Avšak jedného dňa mi v práci oznámili, že ma budú musieť prepustiť. Firma potrebovala ušetriť financie, čo pre mňa v tom momente znamenalo koniec sveta. V tejto firme som sa videla dlhodobo. Mala som v nej svoje istoty, ktoré sa mi razom rozplynuli.
Koniec sveta nenastal, prišlo niečo omnoho lepšie
Bol práve február, keď som sa dozvedela tú nešťastnú správu. Začínal sa mi letný semester a musela som uvažovať o náhradnom pláne. Do leta zostávalo len pár mesiacov, kde ako študent máte veľa voľného času (pokiaľ nemáte brigády). Preto som musela vymyslieť dlhodobejší plán.
Zo začiatku sa mi páčilo mať viac voľného času, ale každý vieme, že peniažky nepadajú z neba. Naozaj som veľmi tvrdo rozmýšľala, čo ďalej. Dlhší čas mi v hlave vŕtala jedna myšlienka. Neustále som rozmýšľala nad tým, aké by to bolo úžasné, keby som lepšie vedela anglický jazyk a mohla niekam vycestovať.
Okrem jazyka na cestovanie potrebujete aj peniaze, ktoré som už nemala kde zarobiť. V tom sa mi do cesty priplietli informácie o programe Work&Travel. Začala som uvažovať, že by som sa prihlásila.
Samozrejme na tejto ceste bolo veľa stopiek a otáznikov. Vôbec som si nedôverovala v jazyku. Pochybovala som, či mám tak ďaleko vycestovať sama. Trápila som sa, či by som vôbec zvládla pohovory a na koniec aj samotnú prácu.
Ako som sa prekonala
Avšak odpovede na tieto otázky vôbec neboli podstatné. Dôležité bolo, že program Work&Travel by pre mňa znamenal vystúpenie z mojej komfortnej zóny, z môjho pohodlia domova a z môjho zabehnutého režimu.
Jedného dňa som sa rozprávala o tejto myšlienke s mojou mamou. Naschvál som jej to povedala. Vedela som, že ak to pred ňou spomeniem, „dokope“ ma k tomu, aby som tam išla. Samozrejme ona bola iniciátorom toho, že sme sa išli informovať (podotýkam len informovať) do jednej cestovnej agentúry. Nakoľko bol marec a prihlášky sa pomaly uzatvárali, ponúkli mi, že sa môžem na pobočke ihneď zaregistrovať .
Vedela som, že ak z pobočky odídem a teraz sa neprihlásim, už to nikdy neurobím. Poznáte to? Teraz alebo nikdy! A preto som podpísala zmluvu, prihlásila sa a naštartovala stresové obdobie vybavovačiek.
Keď som vyšla z agentúry, mala som zmätené pocity. Avšak viac som bola šťastná, že som dokázala urobiť taký dôležitý krok k veľkej zmene v mojom živote.
Nasledujúce mesiace ubiehali ako voda. Stále som niečo musela vyplňovať. Potom prišiel pohovor, ktorý som samozrejme zvládla. 🙂 Ďalej nasledovali víza na ambasáde, ktoré mi tiež bez problémov udelili, až nakoniec prišiel deň odchodu. Pamätám si ten deň, ako by to bolo včera. Na jednej strane som sa tešila, pretože som vedela, že ma čaká niečo nové, ale na druhej strane som mala veľké obavy.
Dnes som už doma, v Amerike som strávila presne 98 dní, z toho okolo 68 dní pracovných a nakoniec som zhruba 3 týždne cestovala. Môžem povedať, že to bolo moje najlepšie leto v živote. Okrem skúseností a zlepšenia sa v jazyku som stretla mnoho nových kamarátov a videla kus sveta. A poviem vám, kašlať na celý komfort, ktorý máme doma, keď vonku nás čaká celý svet s otvorenou náručou.
Aj ja sama som musela urobiť veľmi dôležitý krok, rozhodnutie, ktoré ma neskôr naučilo, že naozaj začíname žiť, až keď vystúpime zo svojho komfortu. Preto ak sa niekto cíti v stereotype alebo si nie je istý, či urobiť veľkú alebo aj malú zmenu, častokrát sa rozhodne nič nezmeniť. Všetko zostane po starom, pretože je na to naučený a je mu to pohodlné.
Opak je však pravdou. Poviem vám úprimne, že odkedy som sa rozhodla ísť na Work&Travel program, neustále prekračujem moju komfortnú zónu. Teraz už viem, že aj keď niečo nepoznám alebo to na prvý pohľad pre mňa nevyzerá komfortne, v konečnej fáze to môže byť skvelá príležitosť nielen k novým zážitkom, ale aj spoznávaniu samej seba.
